Sedeli sme na mojom balkóne pri malom stolíku a len tak sa rozprávali. Ja a moja susedka z vedľajšej izby. Míňali sme sa niekoľko dní v hoteli aj na pláži. Až sme sa skoro zrazili na chodbe pri svojich izbách. Ona pôsobiaca skôr ticho a nesmelo a ja si pre zmenu užívajúcu, že nemusím večne s niekým jednať, vysvetľovať alebo riešiť nejaké problém. Jana tak sa moja susedka volala, mala ísť pôvodne s kamarátkou na dámsku jazdu, lenže zlomená noha bola proti a na poslednú chvíľu, už nikoho nezohnala.

No a ja si len plnil sen a konečne vyraziť k moru sám na motorke, vypnúť a zbaviť sa všetkého stresu posledných dní. Teraz tu sedíme pri fľaši vína, ja len v tričku a kraťasoch a ona pre zmenu len v krátkych letných šatách, ako by chcela, aby som ju konečne videl inak ako len v plavkách.

Ešte jedna fľaša vína

Deň pomaly končil a zapadajúce slnko už pomaly farbilo nebo do šeda. Neúnavné more znova a znova zaplavovalo blízku pláž a šumenie vĺn prehlušovali len zvuky tiahnuce sa z blízkych kaviarničiek a obchodíkov. Pozerali sme sa na to všetko spoločne z najvyššieho poschodia nášho hotela a zdalo sa, že ten mumraj snáď nikdy neskončí. Svetlá postupne zhasínali a zvuky príboja a hudba z neďalekých podnikov ako jediné narúšali nočné ticho. Celý ten večer mal také to zvláštne kúzlo, ktoré vábi a napovedá. Rozprávali sme si chvíľu len tak a chvíľu o nás, tešili sa z kúzla toho okamihu a vôbec sa nám nechcelo spať.

„Mám priniesť ešte fľašu vína?“, spýtal som, keď som naplnil naše poháre a zistil, že jedna fľaša bola príliš málo. Na odpoveď som nemusel dlho čakať, a tak som vyrazil do izby pre tú úplne poslednú.
„Nevadí červené?“
„Nevadí.“ A teraz už len si spomenúť, kam som len položil ten nôž s vývrtkou? Po chvíľke som ho konečne našiel na stole a otvoril fľašu. Keď som sa otočil, uvidel som jej matnú siluetu proti tmavej oblohe. Stála opretá o zábradlí, ten jej pekne tvarovaný zadoček málinko vystrčený, všetko pekne nasvietené len jemným svetlom z mojej izby. Postavil som fľašu na stôl av tom mi to došlo.

Zvuky noci

Stála tam úplne bez hnutia a počúvala zvuky vychádzajúce z vedľajšieho balkóna. Teda neboli to len tak obyčajné zvuky, tí vo vnútri sa tam vášnivo milovali a netrápili sa tým, či ich niekto počuje.

Pritúlil som sa k nej zozadu a objal ju okolo ramien.
„Ty si, ale pekne zvedavá Janka, to sa nehanbíš takto šmírovať?“
Doberal som ju a nemyslel to zas tak vážne.
„Myslíš si, že sa tam skutočne milujú?“, odpovedala tichým hlasom.
„Ja si radšej nemyslím nič, ale môžeme tam pozrieť, či si tak veľmi zvedavá.“

„Si hrozný Honzo, to sa nerobí“, ale je to…“, nechala nedopovedanú vetu a ja som sa opatrne nahol cez múrik, ktorý len čiastočne oddeľoval naše balkóny. Na stolíku som uvidel medzi nedopitými pohármi len pohodený vibrátor a akúsi malú napoly rozliatu fľaštičku, najskôr afrodiziakum, ktoré susedia nechali len tak ležať. Pre mňa už by bolo zbytočné, pretože hlasné zvuky milovania vychádzajúce z otvorených dverí susediaceho balkóna pôsobili viac než dostatočne.

Cítil som blízko seba to nádherné ženské telo, omamnú vôňu jej vlasov a bez premýšľania sa rozhodol zariskovať. Ľahúno som pobozkal vlásky a nechal dlane hladkať zvodné krivky bokov. Len sa tak nepatrne zavrtela a ďalej počúvala, teraz už prevažne len ženské steny rozkoše.

V hlave mi hneď naskočila spomienka na jej teraz už príjemne opálené telo, prsia tak akurát do mojich dlaní a krásne drobné bradavky, ktoré som každý deň videl presvitať pod plavkami. Janino vzrušenie bolo už skoro hmatateľné, chvela sa pri mojich dotykoch a jej okrúhly pevný zadoček sa tlačil viac a viac do môjho lona. Stačil len jeden môj pohyb a tie pekne vykrojené nohavičky skončili pri členkoch a potom kdesi na podlahe. Hladil som ľahko vstrčenú riťku a končekmi prstov drzo dráždil hebký klin. Neprotestovala a len sa ľahko rozkročila a vyzvala ma tak k ešte väčšej aktivite. Cítil som, ako jej studnička preteká vlahou a bradavky napína vzrušenie.

Zhodil som šortky a pritisol sa k nej svojim klinom. Naši susedia v tú chvíľku, zrejme zmenili pôsobisko, pretože ich divoké prejavy začali sprevádzať zvuky mierne vŕzgajúcej postele. To už bolo veľa aj na mne. Narazil som sa tej vábivej riti a jemne žaluďom prenikol do zmáčanej lasturky. V tej chvíli sa na stonanie neviditeľných susedov pridal ďalší hlas. Tlačil som sa do Jany a rovnako ako ona si vychutnával tú vzrušujúcu atmosféru. Rukou sa hrala s klitorisom a prudkými pohybmi sa sama nabodávala na môj penis. V dlaniach som zrazu držal prsia, ktoré boli ešte pred chvíľkou skryté pod šatami av duchu ďakoval neznámemu vynálezcovi gombíkov.

Hral som sa s jej prsiami a tlačil sa čo najhlbšie. Naše pohyby boli stále divokejšie a aj my sme sa evidentne rozhodli zabudnúť na okolie a nebránili sa hlasným stenám rozkoše. Rukami zovrela zábradlie a začala prirážať už veľmi divoko. Doslova sme sa opíjali rozkošou. Nad nami len mihotavé zlaté svetlá hviezd a mesiac v splne v diaľke ticho šumiace more a my obaja spojení divokou vášňou, milujúcou sa na hotelovom balkóne. Behom pár sekúnd sa roztriasla rozkošou, z úst jej unikol nádherný výkrik rozkoše a jej telo ovládol orgazmus. Nechal som ju ho vychutnať, veď aj ja som bol na pokraji vyvrcholenia. Zvláštne, až teraz som si uvedomil, že to my sme sa teraz stali jedinými narušiteľmi pokoja tejto horúcej letnej noci.

Vyšmykla sa mi, otočila sa a naše pery sa prvýkrát stretli v bozku. Bez slova ma vzala za ruku a odviedla si mne do izby bez toho, aby ju len na okamih napadlo zavrieť dvere na balkón. Bez akéhokoľvek hanby ma položila na posteľ, sadla si na mňa a jej dlane hladkali celé moje telo. Oplácal som jej rovnako, aj keď moje dlane najviac priťahovali prsia so vztýčenými púčikmi. Trochu sa nadvihla a sama si mi nasmerovala do svojho lona, len preto, aby ho vzápätí úplne pohltila. Tlačila sa divoko a naše nenásytné pery sa stretávali vo vášnivých bozkoch, hladil som jej boky a tlačil si jej ritu ešte viac v ústrety môjmu telu. Naše pohyby sa stále zrýchľovali, vyšmykla sa z môjho objatia a divoko si ma osedlala vystavujúc tak mojim pohľadom svoje prsia hojdajúcu sa v divokom rytme tiel. Kričí rozkošou a jej lono nekompromisne zviera môj penis v kŕčoch prichádzajúceho orgazmu. „Honzo, do mne, prosím, urob to.“ A tie slová, skoro ako na povel, spustia aj moje vyvrcholenie.

Dlho potom zostávame ticho spojení, kým sa neodváži opýtať:
„Nebola som moc... to... počuť?“ Lenže, keď sa na mňa pri tom tak rozpačito pozrie, nevydržím a začnem sa smiať.
„Tie vôbec, za to predsa môžu len susedia.“